Metóda Wima Hofa očami vedy

Dlho sa verilo, že to, čo dokáže Wim Hof, nie je možné. Je to len anomália a nikto iný ako "vyšinutý" holanďan to dokázať nemôže. V roku 2007 bola spravená prvá vedecká analýza vo Feinstein Institute v New Yorku.

V roku 2011 v University Medical Center St. Radboud v Nijmegen (Holandsko) sa začal seriózny výskum. Po viacerých testoch museli vedci pripustiť, že Wim a jeho žiaci sú schopní vedome ovplyvniť autonómny nervový systém. To je niečo, čo sa dovtedy považovalo za nemožné. Toto prelomové zistenie, publikované v prestížnych vedeckých časopisoch PNAS a Nature, zaistilo kredibilitu a rozšírilo zvedavosť vo vedeckej obci.

Tieto štúdie ukázali, že potenciál WHM je obrovský, preto sa o Wima Hofa a jeho metódu začali zaujímať výskumníci a vedci po celom svete. Bolo publikovaných množstvo štúdií o jej priaznivých dopadoch na ľudské telo a ďalšie sľubné štúdie práve prebiehajú.

V súčasnosti výskumné inštitúty po celom svete stále študujú efekty Metódy Wima Hofa. Nižšie môžete nájsť súhrn štúdií, ktoré práve prebiehajú.

Na Kalifornskej univerzite v San Franciscu (UCSF) prebiehajú merania vplyvu praktikovania Metódy Wima Hofa na duševné zdravie a odolnosti voči každodennému stresu.

https://www.ucsf.edu

V Radboud University Medical Center v Nijmegen v Holandsku práve ukončujú novú štúdiu o účinkoch rôznych súčastí WHM na priebeh zápalu a bolesť.

https://www.radboudumc.nl/

Wayne State University v Michigane, USA, meria účinky WHM na mozgovú aktivitu. Tento výskum sa skladá z dvoch častí:

1. Účinky izolovaného vystavovania sa chladu
2. Účinky vystavovania sa chladu v kombinácii s WHM dychovými technikami a koncentráciou mysle

https://wayne.edu

https://www.med.wayne.edu/news/2017/02/10/wsu-gets-first-look-at-iceman-wim-hofs-brain-activity-in-new-research-collaboration/

Autori: Zwaag J, Ter Horst R, Blaženović I, Stoessel D, Ratter J, Worseck JM, Schauer N, Stienstra R , Netea MG, Jahn D, Pickkers P, Kox M.

Zhrnutie: Výskum je rozširením štúdie z roku 2014 o účinku WHM na náš sympatický nervový systém a vrodenú imunitnú odpoveď. Štúdia preukázala, že ľudia praktikujúci pravidelne WHM mali (okrem iných) vyššie koncentrácie laktátu a pyruvátu v krvi. Ako sa v štúdii uvádza, tieto zvýšené hodnoty čiastočne prispeli k zvýšeniu protizápalového cytokínu IL-10 a zníženiu prozápalých IL-1beta, IL-6 a TNF alfa. Ukázalo sa, že laktát a pyruvát v dostatočne vysokom množstve spôsobujú protizápalovú reakciu nášho imunitného systému. Takže náš metabolizmus skutočne ovplyvňuje imunitný systém a prostredníctvom WHM ho vieme k tomu iniciovať.  

Celý článok (ENG)

Autori: G. Buijze, M. de Jong, M. Kox, M. van de Sande, D. van Schaardenburg, R. van Vugt, C. Popa, P. Pickkers, D. Baeten - Amsterdam Medical Centre

Zhrnutie: Cieľom štúdie bolo posúdiť, či by praktikovanie WHM mohlo ovplyvniť vrodené imunitné reakcie u pacientov s axiálnou spondylartritídou (chronický reumatický zápal chrbtice). Štúdia primárne skúma bezpečnosť vykonania metódy pre túto skupinu pacientov, ale zamerala sa tiež na zmeny zápalových markerov, prejavy  ochorenia a zmenu kvality života u skúmaných pacientov. Výsledky ukázali, že metódu Wima Hofa je možné u pacientov s axiálnou spondylartritídou bezpečne aplikovať. Tiež sa zistil výrazný pokles hladín zápalových markerov ESR a CRP (biomarkermi aktivity ochorenia), zníženie prejavov choroby a zvýšenie kvality života. Tieto výsledky  naznačujú, že nielen zdraví jedinci dokážu prostredníctvom WHM iniciovať imunitnú odpoveď pri akútnom zápale, ale je to tiež možné aj pri chronických zápaloch.

Celý článok (ENG)

Autori: Muzik, K. Reilly, V. Diwadkar - Wayne State University School of Medicine

Zhrnutie: Štúdia skúma prostredníctvom aktivity mozgu, aký vplyv má mozog a telo na schopnosť odolávať chladu pri praktikovaní WHM. Výsledky poskytujú presvedčivé dôkazy o tom, že hlavnú rolu hrá mozog (CNS). Jasne demonštrujú schopnosť mozgu regulovať reakcie tela na stimuly z okolia. Tento objav by mohol viesť napr. k potenciálnej úlohe WHM ako lieku proti bolesti. 

Celý článok (ENG)

Zhrnutie: Táto kapitola v akademickej vedeckej učebnici používa metódu Wima Hofa a vedu, na ktorej sa zakladá, na vysvetlenie mechanizmov endokrinného a imunitného systému. Tým vytvára známu štúdiu z PNAS (2014) prístupnú každému, koho zaujíma.

Stiahni kapitolu (ENG)

Autori: H. van Middendorp, M. Kox, P. Pickkers, A. W. M. Evers - Radboud University Medical Center

Zhrnutie: Po preskúmaní možnosti dobrovoľne ovplyvniť vlastnú fyziologickú stresovú odpoveď na experimentálne vyvolaný zápal, s použitím metódy Wima Hofa v roku 2014, vedci spravili štúdiu na potvrdenie princípu, aby preskúmali úlohu vlastných očakávaní na ovplyvnenie výsledkov. Našli sa indikácie, že všeobecný optimizmus pri očakávanom výsledku je potenciálny determinant na ovplyvnenie autonómnych a imunitných odpovedí na vyvolaný zápal.

Stiahni článok (ENG)

Autori: M. Kox, P. Pickkers et al. - Radboud University Medical Center (uverejnené v PNAS)

Zhrnutie: V tomto dokumente sa zhodnocuje vplyv Wim Hofovej metódy na autonómny nervový systém a prirodzenú imunitnú odpoveď. Skupina dvanástich ľudí bola vytrénovaná Wim Hofovou metódou predtým, ako podstúpili experiment na vyvolanie zápalovej reakcie, normálne sa prejavujúcej ako chrípkové príznaky. V porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá nebola trénovaná vo WHM, trénovaná skupina vykázala menej chrípkových príznakov, nižšie hladiny zápalových faktorov a zvýšenú úroveň plazmového epinefrínu. V závere bola trénovaná skupina schopná dobrovoľne aktivovať sympatický nervový systém.

Stiahni článok (ENG)

Autori: G. Buijze, M. T. Hopman

Zhrnutie: V tomto článku sa opisuje vplyv Wim Hofovej metódy na akútnu výškovú chorobu. Počas expedície na horu Kilimanjaro skupina 26 horolezcov, ktorí boli trénovaní vo WHM, použili dychové techniky ako prevenciu alebo, ak bolo treba, na zvrátenie symptómov akútnej výškovej choroby.

Stiahni článok (ENG)

Autori: J. Vosselman, W. D. van Marken-Lichtenbeld - Maastricht University Medical Center

Zhrnutie: Táto štúdia testovala efekty životného štýlu s častým vystavovaním sa extrémnemu chladu na hnedé tukové tkanivo (Brown Adipose Tissue - BAT) a chladom vyvolanú termogenézu (Cold Induced Thermogenesis - CIT). Experiment porovnával Wima Hofa, ktorý je zvyknutý na extrémny chlad, a jeho monozygotické dvojča - brata, ktorý na chlad zvyknutý nie je. Obaja používali dychovú techniku podobnú g-Tummo (dychová technika tibetských mníchov na generovanie tepla). Výsledky nepreukázali signifikantný rozdiel v BAT a CIT medzi oboma subjektmi. Avšak Wimova teplota jadra klesla menej ako u jeho brata a jeho subjektívna reakcia na chlad bola pozitívnejšia. Okrem toho, telesná teplota generovaná oboma bratmi bola výrazne vyššia ako u priemernej osoby. Všetko naznačuje, že dýchanie podobné g-Tummo počas vystavovania sa chladu môže spôsobiť zvýšenú produkciu tepla.

Stiahni článok (ENG)

Autori: M. Kox, M. Hopman, P. Pickkers. et al. - Radboud University Medical Center

Zhrnutie: Táto štúdia bola spravená po tom, ako Wim Hof tvrdil, že dokáže ovplyvniť svoj autonómny nervový systém, a tým aj svoju prirodzenú imunitnú odpoveď. Jeho imunitná odpoveď na zápal bola meraná počas 80-minútoveho pobytu v podmienkach, keď mal celé telo zasypané ľadom a robil techniku koncentrácie z Wim Hofovej metódy. Zároveň bol vykonaný aj experiment s endotoxémiou na štúdium Wimovej prirodzenej imunitnej odpovede in vivo. Výsledky ukázali, ako techniky WHM dokážu vyvolať kontrolovanú stresovú odpoveď. Táto odpoveď je charakterizovaná aktiváciou sympatického nervového systému, ktorý, ako to vyzerá, ovplyvňuje prirodzený imunitný systém. Týmto Wim Hof dokázal, že je schopný ovplyvniť svoj autonómny nervový systém.

Článok na stiahnutie (ENG)

Vedené Dr. K. Kamlerom a G. Stewartom

Zhrnutie: Počas Wimovho pokusu o svetový rekord v pobyte v ľade, úplne zasypaný a oblečený iba v krátkych nohaviciach, Wim prehltol snímač vitálnych funkcií na meranie teploty v jadre tela. Jeho teplota bola na začiatku 37 °C a klesla po 75 minutách na 31,11 °C. Jeho teplota opäť stúpla, čo je pozoruhodné, behom 20 minút na 34,44 °C. Štandardná medicínska dogma vraví, že ak teplota jadra tela raz klesne pod 32,22 °C, telo už nieje schopné sa opäť samé zohriať. Takže, ak nie je dodané žiadne teplo z externého zdroja, teplota bude stále klesať, až pokiaľ človek neumrie na hypotermiu. Avšak Wim dokázal, že je schopný zvýšiť teplotu svojho telesného jadra z 31,11 °C na 34,44 °C s použitím jeho techniky – Wim Hofovej metódy.

Súbor na stiahnutie (ENG)

Vedené Dr. K. Tracey