Ako sa dá dostať z úplného vyhorenia opäť do normálu

Adrián – 46-ročný projektant, pracujúci v spoločnosti, v ktorej zamestnanci sú motivovaní a hodnotení na základe výkonu. Pracuje predovšetkým duševne, riadi aj určitý tím ľudí – denne za počítačom zamestnáva svoju myseľ, pričom má vysokú zodpovednosť, čo prináša obrovský stres do jeho života. A, aby to aspoň trochu vyvážil fyzicky, chodí do posilňovne a začal jazdiť na bicykli. V rozhovore so mnou sa podelil o svoje osobné skúsenosti a pocity po absolvovaní kurzov BASE 1 a BASE 2, ktoré mu pomohli dostať sa zo syndrómu vyhorenia, prinavrátili chuť do osobného a pracovného života, naučili ho pracovať efektívnejšie a tým šetriť energiu a tiež správne relaxovať po práci.

Ako si sa o mne a o BASE systéme dozvedel?

Od manželky, ktorá chodila k tebe do 10-týždňového kurzu Wim Hofa. Jednoducho som si pozrel webovú stránku, naštudoval som si, čo všetko robíš, pretože kto alebo čo je Wim Hof som nevedel. Prečítal som si články a zaujalo ma tunelové sústredenie.

Prečo si sa rozhodol vyskúšať BASE systém a čo ťa na tom zaujalo?

Ako som spomenul, primárne ma zaujalo tunelové sústredenie, pretože to je presne to, čo ja potrebujem pri svojej práci – dokonale sa sústrediť a robiť, robiť, robiť… aby som mal väčší výkon v práci, čo je aj mojím cieľom. Čiže toto bol aj dôvod, prečo som sa prihlásil na kurz. Všetko ostatné, čo som pri kurze získal, bol pre mňa vlastne bonus navyše. A rozhodol som sa preto, že mám v živote stanovený nejaký svoj cieľ – technický aj finančný a na to, aby som to dosiahol, potrebujem mať v práci väčší výkon. A tak som si povedal, že to chcem skúsiť, nech to stojí, čo to stojí – samozrejme, lacné to nebolo, ale na druhej strane, za to, čo mi to prinieslo, to stálo za to.

Kedy si pocítil, že by si so sebou mal začať niečo robiť, kedy si sám na sebe identifikoval, že niečo nie je tak, ako by malo byť? Mám na mysli ešte pred rozhodnutím ísť do môjho kurzu.

Rok-dva predtým, naozaj už dlhšiu dobu. V okamihu, keď som našiel túto možnosť, som sa rozhodol do piatich minút.

A čo si si na sebe všimol, že nie je také, ako by malo byť alebo ako by si chcel ty?

Nemal som taký výkon v práci, aký som chcel a očakával. V tvojich článkoch som sa dozvedel, že existujú nejaké distraktory pozornosti a iné veci, ktoré ma rozptyľovali a jednoducho som cítil, že je v tej práci niečo zle, ale nevedel som to pomenovať. Vlastne aj toto bol jeden z ďalších prínosov kurzu, že mi ozrejmil veľa ďalších vecí. Ja napríklad nepoužívam sociálne siete, ktoré mnohí používajú, pretože to veľmi rozptyľuje myseľ a zaberá čas, maily kontrolujem len dvakrát denne a pod., napriek tomu som sa necítil komfortne.

Než si začal so mnou spolupracovať, skúšal si nejaký iný spôsob, ako sa s tým vyrovnať alebo ako to zmeniť, napraviť do tej formy, ako ty chceš?

Hm… Hnevalo ma to, že ten stav u mňa nie je taký, aký by som chcel. Ale neskúšal som nič, pretože som nevedel, čo mám skúšať. Nevedel som, ako to uchopiť. Problém som poznal a vedel som aj to, že ho chcem riešiť, ale v mojom vedomí a okolí som nepoznal žiadne spôsoby, ako ho riešiť. Až keď som si prečítal tvoju webovú stránku, tak vtedy som si povedal, áno, toto je ono, toto mi musí pomôcť!

Ako si sa cítil pred kurzom, aké bolo tvoje problémy, ktoré si si uvedomoval a chcel riešiť?

Stratil som tunelové sústredenie, slabší výkon v práci, všetko to bolo spojené s únavou, ale na to som došiel až kurzom.

Už 12. septembra štartujeme aktuálne 6-týždňové kurzy:

– Ak chcete aj vy urobiť niečo s vyhorením, prihláste sa na kurz BASE1 – Eliminácia syndrómu vyhorenia.

– Ak vyhorenie nie je vašim problémom, ale chcete sa mu vyhnúť, naučiť sa nemyslieť, užívať si prítomnosť a ďalšie techniky, ktoré posunú váš život na vyššiu úroveň, prihláste sa na kurz BASE2 – Prítomný okamih.

Ciele, ktoré by sme chceli zlepšiť, sme si zadefinovali na začiatku kurzu, pričom si mal ohodnotiť známkou ako v škole od 1 do 5 úroveň, ako si ich vnímal vtedy:

1. zvýšiť výkon a efektivitu v práci – 5
2. zvládať stres a vedieť sa prepnúť do inej emócie – 5
3. tunelové sústredenie – 5
4. kvalita spánku – 6

Rád by som sa trochu venoval tomu spánku, skús opísať, ako si spal?

Spával som veľmi zle, lebo reálne som zaspával až ráno o 7-8 hodine, pričom som ale do postele líhal normálne večer. Spať som mohol tak do 10 a potom som bol celý deň unavený. Najskôr tento stav býval 3-4 dni v mesiaci, neskôr už prakticky nonstop. V posteli som večer bol extrémne unavený a nevedel som zaspať. A zrazu ma „vyplo“ v sekunde, čiže ten spánok neprichádzal pozvoľna, ako by mal. Spával som však maximálne 4 hodiny denne a budil som sa „rozbitý“, ale musel som fungovať. Takže v posteli som ležal dlho ako bežný človek, ale spal som možno len tretinu z toho, čo bežný človek. Samozrejme, potom som musel používať stimulanty, ako kofeín a pod., s čím zase vznikala podráždenosť, nesústredenie, tým klesal môj výkon v práci a celé ma to hnevalo.

Aké si mal na začiatku očakávania od našej spolupráce?

V prvom rade som veril, že sa to vyrieši. Absolútne som netušil, čo ma čaká, ale dôveroval som, že to vyjde a že sa to podarí.

Ako často si cvičil, keď sme sa dohodli, že máš niečo robiť, ako často to bolo?

Týždenné úlohy som sa vždy snažil stihnúť do týždňa – vypísanie si zošita, odpovede na otázky, zamyslenie sa, tabuľky, ktoré som ti posielal. Cviky, ktoré boli v rôznej periodicite, cca 1-2 denne, to by som zhodnotil tak
na 75 % z toho, čo som mal cvičiť. Prispôsobil som si to môjmu dennému rytmu, potrebám a programu. 

Ktoré cvičenie je tvoje najobľúbenejšie?

Najviac ma bavil napríklad tep srdca – vnímanie tepu. Zo začiatku tiež sústredenie na daný bod, čo mi veľmi pomohlo, lebo predtým som sa nevedel sústrediť ani so zatvorenými očami, ale ty si ma naučil sústrediť sa s otvorenými očami. Ohromilo ma, ako to funguje.

Kedy nastal u teba prvý zlom, že si videl, že sa niečo mení k lepšiemu alebo že to funguje?

Myslím, že to nebolo až také, že zlomové, všetko som si totiž začal uvedomovať až neskôr. Neuvedomil som si to hneď, až po nejakých 3-4 týždňoch v práci, keď som trebárs vec, ktorú by som reálne robil 4 dni, som zrazu urobil za 4 hodiny, pričom mi to šlo úplne v pohode, hladko. 

Pamätáš si taký nejaký „aha“ moment?

Tým „aha“ momentom bolo, keď som pri jazde na bicykli z kopca zažil zvláštne pocity, ktoré, keď som ti popísal, povedal si mi, že to bol flow. Vtedy mi to „docvaklo“, že aha, tak to je ono. To bolo cca 7-8 týždňov od začiatku kurzu. Opísal som pocity, ktoré sa udiali, ale nevedel som to pomenovať.

Ako si sa cítil v prvej polovici našej spolupráce, čiže po BASE 1, zameranom na vyhorenie, sústredenie, regeneráciu?

Prvé 2-3 týždne to bola pre mňa také „psycho“, pretože, keď som šiel na kurz, tak som absolútne netušil, čo ma čaká. Všetky tie úlohy a cvičenia boli pre mňa úplne nové. Až neskôr som pochopil napríklad to, že v rámci jednodňového kurzu nie je, podľa mňa, šanca to celé zvládnuť, aj keby mal deň 80 hodín. Tých niekoľko týždňov je potrebných, vyžaduje to čas, napríklad vysvetliť niekomu, že urob vnútorný úsmev a nevyzeraj pri tom ako idiot – hovorím o svojom pocite. 😊 Proste, keď ideš do posilky, vieš, čo budeš robiť, rovnako ako keď ideš na plaváreň, ale keď som prišiel k tebe do kurzu a začal som robiť všelijaké tie cviky, bolo mi to také zvláštne. Ale vnútorne som sa nastavil na to (povedal som si nepapuľuj a makaj 😊) a cvičil som.

Po 3 týždňoch, keď sme robili prvé hodnotenie, si dal výkon v práci z 5 na 3, stres zostal na 5, lebo s tým si nejako nepracoval, lebo si vravel, že to nepotrebuješ. Tunelové sústredenie už bola 2 a spánok bola 3 zo 6. Takže bolo už vidieť reálny progres. Čo ti priniesla tá druhá polovica, BASE 2?

Prvá časť to bol pre mňa taký trocha šok, ako som už spomínal, nevedel som, ako to všetko akoby usporiadať. Ako keď máš 5 kociek rozhodených po stole. V druhej časti sa mi tie kocky pospájali v celok. 

Na konci kurzu bolo tvoje hodnotenie nasledovné: 

Výkon a efektivita 1-
Jedna mínus ale z dôvodu, že som nevedel, či sa ešte môžem posunúť niekam ďalej, vyššie. Inak v porovnaní s tým, čo bolo predtým, je to nepochybne čistá 1.

Schopnosť zvládať stres 2-3 (na to si sa nezameriaval) 
Mám vo svojom živote veľa stresu rôzneho charakteru, takže nejaký spôsob zvládania ho už mám vybudovaný. Samozrejme, že v kurze sa to o dosť vylepšilo ešte. Keď to prirovnám k behu – vedel som behávať polmaratón, kurzom som sa naučil behať maratón.

Tunelové sústredenie 1-
Áno, lebo platí to isté ako pri výkone, že neviem, či môže byť ešte lepšie. A tiež platí, že v porovnaní pred kurzom je to dnes čistá 1. Pred kurzom som nemal žiadne tunelové sústredenie, dnes sa dokážem v ňom udržať trištvrte až celú hodinu bez prestávky. Po hodine cítim, že ma zo sústredenia vyhodí únava. Dám si aktívnu prestávku a po nej som schopný sa opäť do toho dostať naplno. V tunelovom sústredí sa viem koncentrovať len na projekt, ktorý aktuálne riešim, ostatné akoby neexistovalo v tej chvíli. Pomáha mi pri tom aj hudobný podmaz, ktorý si púšťam pri práci (žiadne rádio, len moja obľúbená hudba), čo ma dostáva do takej správnej euforickej hladiny a plne sa sústredím na prácu. A tiež mi nesmierne pomáhajú aktívne slúchadlá na tlmenie hluku, ktoré si mi odporučil. Moja efektivita práce sa tým zdvihla minimálne na dvojnásobok.

Spánok si nakoniec ohodnotil 2, čo bol na začiatku 6
Problém so spánkom môže byť u mňa aj zo zdravotných dôvodov, ale za posledné mesiace sa dal do nejakého, nazvem to normálu. Aby som bol korektný, neviem, či sa to zlepšilo iba kurzom alebo sa zlepšil môj skrytý zdravotný problém. Chodil som na akupunktúru a zmenil som aj stravovanie v zmysle, že som začal jedávať len 1-2 krát denne. Aplikujem aj pôst, ktorý sme spolu preberali, raz som vydržal dokonca 30 hodín bez jedla. Niečo som aj schudol (nevážim sa, tak neviem, koľko) – cítim to na oblečení. Toto všetko má, podľa mňa, vplyv aj na kvalitu spánku.
Ešte k tomu stravovaniu – teraz jem iba vtedy, keď pociťujem hlad a nemám žiadne nutkanie do jedla mimo tento čas a zvládam aj fyzickú záťaž vo fitku rovnako ako predtým. Ako si povedal, je to jeden z vedľajších benefitov kurzu, za čo som veľmi rád. 

Máš nejaký konkrétny príklad pre porovnanie stavu „pred“ a stavu „po“ kurze?

V podstate som to všetko už spomenul. A ešte môžem dodať, že sa mi zlepšil výkon na bicykli, keď som predtým jazdil max. 30 km za deň, dnes zvládam nezriedka 65, dokonca aj 75 km za deň. Baví ma to, mám pocit eufórie pri jazde, čo je jeden z dôvodov, prečo chodím.

Vrátil si sa po kurze k stimulantom alebo sa ti darí fungovať bez nich?

V podstate mám už len jediný stimulant, a to BCA výlučne vo fitku, inak ho neužívam. No a priznám sa, že používam aj kofeín vo forme žuvačiek, ale počas kurzu som použil max. jednu týždenne, dnes mám v práci toho extrémne veľa, takže ju používam častejšie. V porovnaní stavu pred kurzom je to však teraz zhruba o tretinu menej a pritom výsledky v práci sú lepšie. Som však natoľko poučený kurzom, že nedopustím, aby som sa dostal do starých koľají.

Poďme sa ešte venovať tvojim zážitkom z kurzu, keď sme techniky uvádzali do praxe. Tunelové sústredenie sme už popísali, čo dýchanie v prírode (dnu a von)?

Pri jazde na bicykli, keď som zastavil a snažil sa dýchať celým telom, pri nádychu sa mi celé telo akoby zväčšilo dvakrát, vydýchol som a zase som bol „maličký“. Mal som pri tom pocit, že splývam s prírodou. Bolo to to cvičenie na dosiahnutie jednoty s prírodou a bol to perfektný pocit. Bol to pre mňa akoby predstupeň pred flow, dnes sa už nenadychujem a nevydychujem, ale rovno sa viem dostať do flow. Ďalším zážitkom pre mňa bolo, keď som šiel na bicykli, zistil som, že počas jazdy nepremýšľam, sústredím sa len na prírodu. Zastavil som a tým, že som za jazdy nepremýšľal, dostal som svoje telo do veľmi pokojného stavu. Sadol som si a začal dýchať zhlboka, telo sa mi zväčšovalo, zmenšovalo, bol to skvelý pocit. Spomenul som si na tvoj úlohu precítiť, kto som. Nevedel som, ako a či to príde a zrazu som mal pocit, ako keby niekto celé moje telo odtrhol a „odhodil“ ho do priestoru a zostala len akási malá guľôčka, ktorá mi pripomínala jadro avokáda. Cítil som sa ako tá guľôčka – jediná hmotná forma, telo „odišlo“. Vedomie zostalo. Bol to ďalší veľmi euforický pocit. 
Inokedy som šiel podobnú trasu na bicykli, opäť som sa dostal do pokoja, cestou z kopca som dostal flow, trval asi 15 minút, kým som šiel z kopca v tom krásnom prostredí. Potom som šiel späť a musel som vyjsť asi 600 m do kopca, srdce mi extrémne bilo, sadol som si na môj obľúbený strom a vedome som si hovoril, že sa chcem upokojiť, aby srdce prestalo biť tak intenzívne a do 2 sekúnd som mal zase flow. Nerobil som to so zámerom, že chcem niečo dosiahnuť, len som chcel dýchať, aby som sa upokojil. Takže som len zatvoril oči a začal vnímať prostredie a flow sa hneď dostavil. Bol to pocit, ako keď stojíš a celé prostredie zrazu akoby prúdi oproti tebe a obteká ťa, je to príjemne šokujúci pocit, keď to zažiješ prvý raz. 

V čom myslíš, že je môj BASE systém iný alebo výnimočný, než nejaké iné?

Žiadne iné nepoznám. 😊 Výnimočný je pre mňa v tom, že som dosiahol to, čo som chcel. Vo výsledkoch. Výnimočné je to, podľa mňa, že existuje takéto trénovanie mozgu, vnímania, čo by mi predtým nikdy nenapadlo. Vôbec by som to neočakával. 

Označil by si všetky tie výsledky, ktoré sme spoločne dosiahli, za výnimočné?

Jednoznačne áno, najmä z časového hľadiska, že sa za tých pár týždňov dajú dosiahnuť také výsledky. Vôbec som to neočakával. 

Na záver otázka, či a prečo by si odporučil ľuďom v podobnej situácii, v akej si býval ty, tento kurz?

Mám pocit, že tento kurz je vhodnejší pre ľudí, ktorí nepracujú manuálne, ale duševne. Odporučil by som jednoznačne každému, kto cíti, že má nejaký vnútorný problém, avšak ten človek musí sám chcieť tento problém vyriešiť alebo zmeniť.