Chronický stres, viete čo robí s vaším mozgom?

O strese sa toho už popísalo veľa, a určite už o ňom mnoho viete. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že krátkodobý stres môže byť pre naše telo prospešný a povzbudivý, zatiaľ čo dlhodobý stres je niečo, čomu sa chceme všetci vyhnúť. Nemusíme byť lekármi na to, aby sme vedeli, že takáto nerovnováha v tele vedie k mnohým zdravotným problémom. Dnes sa pozrieme na chronický stres práve v súvislosti s naším mozgom. Ak sa chcete dozvedieť ako naň stres vplýva, čítajte ďalej.

Strašiak menom chronický stres

Poďme si najskôr zadefinovať pojem chronický stres. Je to dlhodobý stres alebo nepohoda, ktorú človek pociťuje niekoľko týždňov. Ak sa tento stav nezačne riešiť, hrozia mnohé zdravotné problémy.

Každý človek chronický stres prežíva inak, no spoločnými príznakmi často bývajú bolesti hlavy, problémy so spánkom a trávením, plytké a zrýchlené dýchanie, arytmia, kŕče v končatinách, škrípanie zubami, výkyvy nálad a mnohé iné.

Tak ako pri krátkodobom strese, aj pri tom chronickom bývajú jeho spúšťače externé aj interné, alebo sa môže jednať aj o kombináciu oboch.

• Externé: ťažká životná situácia, rozvod, smrť blízkej osoby, strata zamestnania, choroba, zlá ekonomická situácia a ďalšie. Dalo by sa povedať, že v dnešnej dobe len málokto stresom netrpí. Je nesmierne dôležité nájsť v živote rovnováhu.
  
• Interné: aj „nastavenie“ v hlave dokáže zlepšiť či zhoršiť aspekty chronického stresu. Ľudia, ktorí majú sklony k depresiám, hypochondrii alebo majú extrémne dráždivú nervovú sústavu sa dokážu vystresovať doslova sami, a stačia im k tomu aj tie najmenšie podnety.

Vedeli ste že na základe údajov z Amerického Inštitútu pre výskum stresu, až 35% ľudí zo 143 krajín po celom svete trpí chronickým stresom? Iste, údaje sa líšia na základe etnicity, sociálneho statusu a iných faktorov v každej krajine, no aj tak sa jedná o znepokojujúce číslo!

Ako stres pôsobí na náš mozog?

Chronický stres si najskôr všimneme ako zmeny nálad, dlhodobú únavu či iné telesné prejavy. To ako pôsobí tento tichý zabijak na náš mozog si sami všimneme len veľmi ťažko. Áno, bez prikrášlenia sa dá povedať, že chronický stres je tichý zabijak a to preto, že spôsobuje všetky tieto zmeny:

1. Zmeny na hipokampuse – hipokampus je dôležitou súčasťou mozgu človeka, pričom sa nachádza na oboch bočných stranách mozgu (cerebra). Je úzko spojený s mozgovou kôrou, a hrá dôležitú úlohu pri konsolidácii informácií krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte, a priestorovej orientácie. Dlhodobý stres priamo ohrozuje tieto funkcie, a je tiež dokázané, že výrazne klesá aj motivácia a mentálna agilita.
   
2. Zápalové procesy v mozgu – vieme že pri krátkodobom aj dlhodobom strese sa do krvi uvoľňujú zápalové markery, pri tom krátkom nemusia byť škodlivé, avšak pri tom dlhodobom sa postupne dostávajú z krvi do orgánov a prekvapivo aj do mozgu. Zrejme si nemusíme vysvetľovať, čo všetko zápal v našom tele spôsobuje, no treba zdôrazniť, že za dlhodobým zápalom v mozgu sa ukrývajú rôzne vážne ochorenia, ako je napríklad aj Alzheimerova choroba.
   
3. Zmenený hormonálny profil, ktorý negatívne ovplyvňuje aj mozog – za dlhodobo vysokými hodnotami hormónov ako kortizol či kortikotropín (jeho hlavnou úlohou je stimulácia rastu kôry nadobličiek, a produkcia kortizolu) sa ukrýva aj dlhodobý stres. Vedci prišli na nebezpečnú priamu úmeru vysokých hodnôt kortikotropínu a zvýšeného rizika vzniku nádorov hypofýzy (benígne aj zhubné nádory).
   
4. Zmeny správania – tu sa zase preukázalo, že hodnoty hormónov ovplyvňujúce našu náladu (ako napríklad dobre známy sérotonín) pri dlhodobom strese klesajú, čo má za príčinu zmeny nálad, porušený cirkadiánny rytmus (nevieme sa kvalitne vyspať), smútok, únavu a pri skutočne dlhodobom chronickom strese dokonca až halucinácie. Tieto všetky problémy sú spúšťačom vážneho ochorenia – klinickej depresie.
   
5. Zhoršené kognitívneho myslenia a jemnej motoriky – za všetko toto zodpovedá náš mozog, no pri dlhodobom vystavení stresu sa môže mozog natoľko poškodiť, že nám to bude spôsobovať aj problémy v bežnom živote, práci a pri rutinných činnostiach. Nedovoľme, aby to došlo až sem!

Ako sa dá zistiť stupeň poškodenia nášho mozgu chronickým stresom?

Iste, každý lekár, v tomto prípade neurológ sa najskôr pozrie na celkový klinický obraz, nechá pacienta presne popísať svoje zdravotné problémy a pozrie sa aj na anamnézu. Určite bude nasledovať aj rozbor krvi, kde budú dôležité hlavne hladiny kortizolu a iných hormónov.

No v dnešnej pokrokovej dobe už lekári vedia zachytiť stupeň poškodenia mozgu pomocou magnetickej rezonancie, kde sa zmeny jasne ukážu. Zo skúseností lekárov, dlhodobý stres sa preukáže aj na rapídnom znížení šedej kôry mozgovej (doslova sa zmenší mozog).

Ak chcete tomuto zabrániť, robiť niečo so stresom by ste mali už dnes. Nepomôže vám v tom zázračná tabletka, ale dlhodobý, holistický prístup k sebe, svojmu zdraviu, telu a mysli.

Jedným zo spôsobov ako sa naučiť pracovať s každodenným stresom je komplexný nástroj BASE (Burnout And Stress Elimination) system. Vyvinul som ho na základe vlastných skúseností s vyhorením, s dlhoročnou prácou s klientami a v spolupráci lekármi.

Aktuálne 6-týždňové kurzy začínajú 7. novembra.
V období 10. – 13. októbra platí akcia ku Svetovému dňu duševného zdravia, v rámci ktorej si môžeťe kurzy zakúpiť s 10% zľavou.

– BASE1 – Eliminácia syndrómu vyhorenia: prekonanie vyhorenia, eliminácia neustáleho pocitu únavy, odstránenie stresu, trvalé upokojenie mysle a celkové, atď. Viac informácií o kurze.

– BASE2 – Prítomný okamih: zotrvávanie v kľude, prítomnosti a harmónii počas dňa,pokročilé techniky Flow a Eufória, dosiahnutie naozajstnej radosť zo života, atď. Viac informácií o kurze.

Ako sa pomocou BASE systemu dá dostať z úplného vyhorenia naspäť k plnohodnotnému životu si môžete prečítať v skúsenosti jedného z mojich klientov, ktorý túto cestu prešiel.