Metóda Wima Hofa v praxi – časť 3

Metóda v praxi, moje výsledky

V dnešnej časti sa budem venovať zmenám, ktoré som na sebe spozoroval pri praktikovaní WHM, a konkrétnym výsledkom, ktoré som dosiahol. Zatiaľ nemám možnosti ako Wim, aby mi niekto robil rozbory krvi alebo testy. Takže všetko, čo si dnes prečítate, je subjektívna skúsenosť, podložená empirickým pozorovaním.

Moje názory nereprezentujú názory Wim Hofa alebo Innerfire a ani som nebol poverený za nich hovoriť. Zdôrazňujem to preto, aby nedošlo k nejakému nedorozumeniu.

Môj príbeh Metóda Wima Hofa v praxi – časť 3 ako to celé začalo

Asi by bolo dobré povedať, ako som sa k WHM vlastne dostal. Mám turistický kajak a rád na ňom celoročne jazdím. Pri zimnom jazdení sa však objaví riziko, že ak skončím v ľadovej vode a nedostanem sa späť do kajaku, alebo z nejakého dôvodu sa oddelím od kajaku, tak po nejakej dobe, povedzme po polhodine, nastane hypotermia. Na jazere alebo malej rieke sa dá dovtedy doplávať na breh. Horšie je to na mori. Len si spomeňte na Di Capria, ako krásne v Titanicu skĺzol do hlbín, tuhý ako štolverka. Táto predstava ma fakt napĺňala hrôzou. Rád jazdím sám, takže spoliehať sa na parťáka nie je riešenie. A za ďalšie, nemal som rád zimu!

Tummo – vnútorný oheň

Preto som začal hľadať riešenie, iné ako teplé oblečenie alebo záchranné lokátory. Už som počul o tibetských mníchoch, ktorí dokážu v mínus štyridsať, iba vo svojom plachtovom oblečení, prežiť noc v Himalájach na snehu. Vedia generovať vnútorné teplo pomocou meditácie a určitých cvikov. V tomto hlbokom mraze si dávajú preteky, kto dokáže na holom tele týmto vnútorným teplom vysušiť viac vo vode namočených kusov látky. Technika sa volá g-tummo. Na internete nájdete útržkové informácie o tejto technike, avšak iba ťažko nejaký návod. Na YouTube sú videá najmä z Ruska, kde to ľudia cvičia a evidentne aj v hlbokom mraze. Mnísi boli už v laboratórnych podmienkach študovaní aj na Harvardovej univerzite. Výsledky sú potvrdené západnou vedou, aj keď mechanizmus nie je známy.

Pri hľadaní niekoho kto by ma mohol naučiť g-tummo, som narazil na Wima. Síce neučí túto techniku, ale očividne si vypracoval postup, ktorý dosahuje podobné výsledky. Som skeptik, takže na prvý pohľad to pre mňa vyzeralo, že je to iba ďalší extrémista. Keď som však zistil, že techniku naučil aj ďalších ľudí, ktorí dosiahli porovnateľné výsledky, a že spolupracuje na výskume jeho schopností s viacerými univerzitami a lekármi, zaujal moju pozornosť. Veď tento príbeh ste si už určite prečítali na jeho stránkach.

Metóda Wima Hofa

Tu by bolo dobré spomenúť, ako vnímam túto techniku, keď ju aj praktizujem. Na internetových fórach prevláda názor, že celé WHM je iba o tom, že vydržíte dlhšie v chlade. Také trochu iné otužovanie. Nič nie je ďalej od pravdy. Odolnosť voči chladu je iba jeden z efektov, nie zámer metódy. Účinok je tak komplexný, že zdecimovať ho na iba jeden účinok alebo efekt na telo, je veľmi nepresný. Skúsim to rozdeliť podľa oblasti účinku.

Fyzický:

• V porovnaní s otužovaním, je do očí bijúci jeden rozdiel. Pri otužovaní si organizmus postupne privyká na chlad. Pri WHM sa chlad používa ako iniciátor zmien v tele. Konkrétne znovuobnovenie tvorby hnedého tuku, a tým termogenézy. Teda schopnosti tela vytvárať potrebné množstvo tepla aj v mrazivých podmienkach. O hnedom tuku, termogenéze a výskume si viac môžeš prečítať v článku Základné princípy aktivácie hnedého tuku. V skratke asi toľko, že s hnedým tukom, ktorý vytvára okamžité teplo, sa rodíme, ale telo ho postupne prestane produkovať, pretože kvôli teplému oblečeniu a teplému obydliu ho už nepotrebuje. Keď to zhrniem, tak v ľadovej vode otužilec necíti tak veľký chlad. WHM ale generuje teplo, a preto mi nie je zima. Veľký rozdiel.
• Pre športovcov je zaujímavá informácia, že vďaka WHM je možné zvýšiť výkon prirodzenou cestou bez dopingu. Popísať spôsoby, ako to funguje, je tiež na zvlášť článok. Ako nepriamy dôkaz môže poslúžiť fakt, že WHM praktizujú profesionálni športovci. Dokonca aj olympionici.
• Cvičením predpísaných cvikov telo získa pevnosť a dobrú kondíciu.

Zdravotný:

• Ďalším z obdivuhodných účinkov je ovládanie imunitných reakcií v tele. Toto je dobrá informácia pre alergikov a ľudí s autoimunitnými chorobami. Je to však stále predmetom skúmania a vyjadrovať sa k tomu je ešte priskoro.
• Obrovská odolnosť voči bežným chorobám, ako chrípka, nádcha, prechladnutie a podobné.
• Zníženie až odbúranie zápalových procesov v tele. Možno najväčší efekt WHM s ďalekosiahlym účinkom. Zlepšíte podmienky pre telo, aby sa mohlo s chorobami popasovať samo. Zámerne nehovorím o zázračnom všelieku, pretože metóda ním nie je. Iba o vytvorení podmienok vhodných pre vyliečenie. Predstavte si účinok na civilizačné ochorenia.

Psychický:

• Ako sa vraví, v zdravom tele zdravý duch. Keď sa začnete cítiť lepšie fyzicky, budete mať aj lepšiu náladu.
• Vďaka rozborom krvi pri pokusoch bolo možné merať aj hladiny hormónov v tele. Ukázalo sa, že pri meditácii a dychových cvičeniach sa presúva aktivita v mozgu do iných častí, ako bežne, a v kombinácii s hormonálnou produkciou zažíva človek pocity pokoja, šťastia a spokojnosti.
• Človek začne vnímať svoje telo inak. Zvnútra. A začne ho ovládať. Neviem to presne opísať, ale zrazu ste pánom vo svojom tele. Keď si to po sebe čítam, tak to neopisuje presne to, čo vám chcem opísať. To treba asi iba zažiť.

Účinkov je ešte viac, pretože sa navzájom prepájajú, kombinujú a vznikajú iné. Tiež som ešte na ceste a objavujem nové, nepoznané účinky.  Neberte to, prosím, ako nejaký finálny a jediný správny a už vôbec nie oficiálny zoznam.

Takže, čo sa vlastne zmenilo?

Prvé výsledky, ktoré ma šokovali, sa dostavili veľmi rýchlo, iné potrebovali svoj čas.

• Behom prvého týždňa obyčajné zadržanie dychu stúplo z minúty na zhruba tri. Pre mňa dovtedy nepredstaviteľný čas. Ďalej sa to ešte zvyšovalo, ale nie tak dramaticky.
• Chrípku a nádchu som odvtedy nemal. Nie, že by na mňa nič neliezlo. Ale keď som cítil, že na mňa niečo ide, tak cvičením a meditáciou som to doslova zrušil. Nikdy sa choroba nerozvinula. Predpokladám, že viem nabudiť imunitný systém tak, že si poradí s chorobou skôr, ako sa stihne rozvinúť. Celkovo vnímam svoje zdravie veľmi pozitívne.
• Viditeľne sa mi zlepšila kvalita pleti.
• Zo zimy už nemám strach a nepríjemný pocit. Studená voda mi je príjemná. To je presne to, čo som potreboval na zimné kajakovanie. Nemám taký strach z hypotermie, len rešpekt.
• Ovládam inštinkt pri páde do ľadovej vody. Teda nenastane pichanie pokožky, stiahnutie pľúc a triaška.
• Pri dvojhodinovej zimnej prechádzke pri mínus päť v šortkách a krátkom tričku mi bolo teplo. Z vnútra tela vyžarovalo teplo.
• Dokážem v chlade meniť prietok krvi v končatinách. Teda viem ich zohriať, aj keď by mi normálne mala byť zima, lebo teplo by sa držalo v jadre pre zachovanie teploty.
• Ako som písal, vnímam telo iným, lepším a podrobnejším spôsobom zvnútra. Je to veľmi subjektívne a ťažko opísateľné.
• Meditácie sú hlbšie, rýchlejšie upadám do bezmyšlienkovitého stavu a pokoja. Kedysi mi trvalo dosiahnutie takéhoto stavu desiatky minút až hodiny, ak vôbec. Teraz je to otázka minút.
• Pri behaní mám lepší pocit aj výkon. Nikdy som to nemeral, je to skôr o menšej únave a ľahkosti.
• Mám viac energie a lepšiu kondíciu.
• Kúpacia sezóna sa rozšírila na celoročnú.
• Toto celé sa prejavuje na lepšej nálade a prístupe k životu.

Aby som tu len neopisoval samé výhody. Všimol som si aj zopár kozmetických nevýhod. V zime nepotrebujem viac ako tričko a niekedy vestu. Ľudia na mňa pozerajú ako na blázna. Priateľka na mňa tiež niekedy čudne pozerá, tak si beriem tú vestu. Zimné bundy môžem pri našich miernych zimách vyhodiť. Najviac ma naštvalo, keď som minulú zimu videl peknú bundu a nekúpil som si ju, lebo by som ju nenosil. Som človek bežný, rozumej lenivý. Docieliť hore uvedené pozitíva sa dá iba praktizovaním. Niekedy sa mi teda fakt nechcelo. A to je asi tak všetko, čo som si z negatív všimol.