Nová štúdia potvrdila vplyv prírody na hladinu stresového hormónu v tele

Áno, áno. Všetci o tom vieme. Mali by sme častejšie chodiť do prírody. Nie všetci to však považujeme za dôležité. Poďme si dnes pripomenúť, prečo je pobyt v prírode vhodné zaradiť do našich životov.

Webový portál sciencedaily.com nedávno zverejnil zaujímavú štúdiu, ktorá v podstate len potvrdila to, čo už dávno vieme. Jej výsledný odkaz znie: „Aspoň 20 minút strávených pobytom v prírode, alebo na akomkoľvek mieste, kde sa cítite prepojení s prírodou, znižuje level kortizolu vo vašom tele.“ Ak vám to ešte neodporučil váš lekár, neváhajte, predpíšte si túto „zázračnú pilulku“ a pozorujte zmeny.

Čo je kortizol?

• kortizol, tzv. hormón stresu, patrí medzi hormóny, čiže látky, ktoré sa v ľudskom tele produkujú v žľazách s vnútorným vylučovaním, konkrétne ide o steroidný hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov;
• je produkovaný z cholesterolu v strednej vrstve nadobličkovej kôry, pričom denná produkcia sa pohybuje v rozmedzí od 15 do 30 mg;
• jeho hlavnou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti pri záťažových situáciách (stres, infekčné choroby), patrí sem: regulácia intermediárneho metabolizmu, metabolizmus sacharidov – zvyšuje hladinu krvného cukru v krvi pomocou glukogenézy (cieľom je zabezpečiť dostatok glukózy pre mozog v stresových situáciách), metabolizmus lipidov a proteínov, priame ovplyvňovanie imunitného systému, zmierňovanie príznakov zápalu, či stimulácia vylučovania žalúdočnej kyseliny HCl;
• vyplavuje sa teda pri záťažových a stresových situáciách, kedy organizmus reaguje komplexnou neuroendokrinnou odpoveďou, ktorú poznáme ako „bojuj alebo uteč“ – v snahe organizmu adaptovať sa na situáciu aktiváciou sympatikového nervového systému, a vplyvom noradrenalínu sa vyplaví kortizol do krvi a zvýši sa srdcová frekvencia, krvný tlak a minútový srdcový výdaj –> pri stresovom podnete (práca, rodina, ochorenie a pod.) sa organizmus snaží adaptovať tým, že nás nabudí a doslova pomáha nasmerovať všetku dostupnú energiu na riešenie stresovej situácie;
• hladina kortizolu sa počas dňa mení, ráno ho máme prirodzene viac, pretože jeho úlohou je nás, v súlade s našim biorytmom, doslova „nakopnúť“ do dňa – pomôcť organizmu zvládnuť prechod z nočného odpočinku do denných aktivít, pričom postupne by mal klesať;
• aj keď sa môže zdať, že stres, a s tým spojená vyššia hladina kortizolu, predstavuje niečo negatívne, samotná stresová reakcia je veľmi dôležitá v prípade, že organizmu hrozí nebezpečenstvo alebo jednoducho potrebuje pohotovo reagovať na vonkajšie podnety. Nebezpečným sa stres stáva vtedy, keď na človeka pôsobí dlhodobo, pretože telo nato nie je stavané (napr. dlhodobý pracovný stres, chronické ochorenia, fyzické preťažovanie sa…). Životný štýl, ktorý je charakteristický dlhotrvajúcou prácou v strese, odopieraním si spánku, nadmerným užívaním kofeínových či iných energetických nápojov, prispieva k narúšaniu normálneho vylučovania kortizolu a vytvára priame premostenie k rozvoju civilizačných ochorení;
• dlhodobo zvýšená hladina kortizolu môže spôsobovať: priberanie najmä v oblasti pása, akné, opuch a začervenanie tváre, vysoký tlak, zníženú imunitu, osteoporózu (znižovaním tvorby kostí), zmenu nálad, úzkosti, poruchy spánku, ako aj nesústredenosť;
• naopak, dlhodobo znížená hladina kortizolu môže spôsobovať: pocity slabosti, chronickú únavu, nízky krvný tlak (hypoglykémia), nechutenstvo, tráviace ťažkosti, znížené sexuálne libido či problémy s menštruačným cyklom;
• WHM a kortizol: pri praktizovaní WHM sa hladina kortizolu zvyšuje jednorazovo, na krátku dobu, čo človeka nabudí k potrebnému fyzickému alebo psychickému výkonu. Využívaný je teda princíp krátkodobého, tzv. dobrého stresu.

(Viac info o kortizole nájdete čoskoro v samostatnom článku o strese a využití jednorazového zvyšovania hladiny kortizolu v rámci WHM.)

Sám s touto prírodnou pilulkou momentálne experimentujem v rámci individuálnych kurzov s názvom „Regenerácia a vnútorný pokoj“. Do „experimentu“ som zaradil klienta, ktorý sa chcel zúčastniť kurzu WHM. Má problém s koncentráciou, sústredením, má veľa energie, robí naraz veľa vecí a nevie sa zastaviť a upokojiť sa. Keď som sa zamyslel nad tým, aké má WHM fyziologické účinky, vedel som, že bude mať ešte viac stresu a my sme chceli dosiahnuť opačný výsledok. Z tohto dôvodu som mu navrhol kurz „Regenerácia a vnútorný pokoj“. Metódy a techniky, ktoré sa počas neho ľudia učia, dávajú naše telo do módu „odpočívaj a tráv“ namiesto „bojuj a uteč“, teda zo sympatika do parasympatika.

Počas prvých týždňov sme natrénovali techniky na sústredenie sa a ponorenie sa do seba. Následne sme šli do prírody a spätná väzba bola veľmi pozitívna:

„Na začiatku som nevedel byť v pokoji. Vedel som, že ma čakajú iné povinnosti, tak som bol už myšlienkami naladený na všetko, čo ešte musím stihnúť, bol som akoby v strehu. Ako sme išli trochu hlbšie do lesa, cítil som väčší pokoj. Postupne, s pomocou techník, sa mi podarilo spojiť sa so sebou aj s prírodou. Cítim som sa pokojnejší a vnímal som okolité zvuky prírody. Najväčší pokoj mi prinieslo dívanie sa na jazero. Celkovo som sa cítil pokojnejší, zregenerovaný a viac v spojení so sebou. Chcel by som to praktizovať čo najčastejšie, ideálne každý deň, má to neskutočné účinky, veľmi dobre to vplýva na duševný stav a myslím, že pri pravidelnom praktizovaní to môže mať až ozdravujúce účinky.“

Späť k experimentu. Vieme teda, že trávenie času v prírode znižuje stres. Zámerom Dr. Mary Carol Hunter bolo toto odporúčanie špecifikovať a prispôsobiť životnému štýlu bežného človeka žijúceho v meste, ktorý potrebuje najmä praktické riešenia. Na základe výskumu zistila, že na redukciu stresu by malo stačiť 20 až 30 minút na mieste, ktoré vám poskytuje pocit spojenia s prírodou.

Voľne dostupný prírodný prostriedok na zmiernenie stresu

Takéto prírodné pilulky môžu byť pre vás lacným riešením na zníženie negatívnych dopadov na zdravie, ktoré vyplývajú z rastúcej urbanizácie a životného štýlu „vo vnútri“ – teda, celý deň v kancli alebo doma za počítačom a potom možno nejaký kurz, alebo posilka v uzatvorenom priestore s vydýchaným vzduchom, s ďalšími 15-mi ľuďmi. Keďže doktori a iní odborníci hľadajú riešenia založené na faktoch a dôkazoch,  Hunter a jej kolegovia navrhli experiment, ktorý by poskytol čo najviac realistický odhad účinnej dennej dávky.

Počas 8-týždňového obdobia boli účastníci vyzvaní, aby užívali prírodnú „pilulku“, v trvaní 10 minút alebo viac, aspoň trikrát týždenne. Hladiny kortizolu – stresového hormónu, boli merané zo vzoriek slín odobratých pred a po dávke, raz za dva týždne.

Účastníci si mohli zvoliť dobu počas dňa, dĺžku trvania a miesto, ktoré bolo definované, ako akékoľvek miesto, na ktorom cítia prepojenie s prírodou. Bolo určených pár obmedzení, o ktorých je známe, že ovplyvňujú stres: „choďte do prírody za svetla, žiadne aeróbne cvičenie, používanie sociálnych sietí, internetu, telefonáty, rozhovory a čítanie.“

Príroda vyživí

Údaje ukázali, že len dvadsať minútové spojenie s prírodou stačí na významné zníženie hladiny kortizolu v tele. Ak respondenti strávili trochu viac času ponorení do prírodného zážitku, 20 až 30 minút sedenia alebo chôdze, hladiny kortizolu klesli ešte výraznejšie. Aj následne sa hodnoty ďalej znižovali, ale pomalšie.

Tak čo, motivovalo vás to vybehnúť do prírody a trochu vypnúť? Keď sa chcete zo stresu dostať rýchlo a zaručene, odporúčam vám prísť na kurz, kde sa naučíte techniky sústredenia, otvorenia sa prírode, nemyslenia a konania, bytia, respektíve žitia z pokoja. Vo finále dosiahnete to, čo pociťujú ľudia trvale žijúci v divokej prírode a v spojení s ňou, ale za o mnoho kratšiu dobu a z pohodlia svojho domova.

Zdroje:

Čalkovská A., a kol. Fyziológia človeka pre nelekárske študijné programy, Osveta, Martin 2017

Mravec, B. Stres a adaptácia, SAP, Bratislava 2011, ISBN 978–80–8095–067–5