Otužovanie, superľudia a schopnosť regenerácie

WHM a otužovanie

Mnoho ľudí si pod metódou Wima Hofa automaticky predstaví otužovanie sa. Ľuďom sa na kurzoch snažím vysvetliť, že to nie je úplne tak.

V čom je teda rozdiel?

Pri otužovaní si ľudia postupne zvykajú na chlad. Pri metóde Wima Hofa sa ľudia učia generovať teplo. Druhý principiálny rozdiel je, že pri otužovaní sa na 99% využíva ľadová voda – je to spojené so zimou. Pri tejto metóde ti stačí obyčajná 2-minútová studená sprcha a nemusíš do ľadovej vody vôbec ísť. Samozrejme, môžeš, ak chceš posúvať svoje hranice, ale nie je to nutné. Ďalší veľký rozdiel vidím v praktickom využití, kde väčšina otužilcov chodí teplo naobliekaná a chladu sa vystavujú raz za týždeň. Niektorí si možno dajú sprchu aj každý deň, to je ten lepší prípad. Pri WHM si postupne buduješ odolnosť na chlad a môžeš každý deň chodiť ľahšie oblečený, v čom podporujem ľudí počas 10-týždňových kurzov – aby sa postupne vystavovali chladu. U otužilcov pravidelne vídam zimné bundy, čapice, rukavice a vôbec nevidno, že majú zvýšenú odolnosť na chlad. 

Chlad ako zrkadlo

Chlad ako zrkadlo vieme použiť hlavne z dôvodu, že je to prírodná sila, prírodný živel. Neberie ohľad na nikoho a pôsobí na každého rovnako. Aby človek vedel vo vode prekonať inštinkt „bojuj alebo uteč“, musí sa vedieť uvoľniť. Vtedy chlad používame vyslovene ako skúšku správnosti. Buď sa vieš uvoľniť a chlad necítiš, dokonca ti môže byť príjemný a cítiš až teplo a komfort – to znamená, že sa zo sympatickej časti nervového systému preklopíš do parasympatickej a doslova tam relaxuješ. Alebo, naopak, to nezvládneš, telo neupokojíš, a tým pádom nabehne inštinkt „bojuj alebo uteč“. Vykopne ťa to z vody von (jednou nohou dnu, druhou von). Vtedy jasne vidíš, že ešte nevieš so svojím telom pracovať dostatočne natoľko, aby si to vedel ovládať. Ako skúška správnosti je to úplne nekompromisné. Vieš si perfektne odkontrolovať svoj vlastný postup a presne vieš, na čom si. Nie je to v rukách inštruktora, že ty si mi sympatická, ty si mi nesympatický, ty to vieš lepšie… Každý má rovnaké podmienky a rovnaký „test“ svojich schopností – chlad.

Čo to znamená byť superčlovekom

Tým, ako sa rozrastá Wimova metóda, začínam pozorovať, že čoraz viac ľudí sa zaujíma o terapiu chladom ako „náročnú výzvu ľadového kúpeľa“. Chápem, že sme priťahovaní odvážnymi výzvami a aktivitami súvisiacimi s naším prežitím. Wim urobil desiatky svetových rekordov, a aj preto je vnímaný ako niečo extra, že je doslova nadľudský. Ako sa postupne dozvieš, všetky jeho neuveriteľné schopnosti a neprekonateľné rekordy ti pomôžu v podstate prezradiť len jedno: že každý z nás má schopnosť vplývať na svoje telo, myseľ a duševný stav takým spôsobom, aby sme mohli byť zdravší, výkonnejší a šťastnejší, než sme doteraz. Práve mýtus nadľudskosti bol jeden z problémov, prečo zo začiatku doktori nechceli robiť testy jeho schopností a spustiť štúdie. Začali ich robiť až vtedy, keď dokázal, že nie je špeciálny, že schopnosti sú prenosné a tieto techniky dokáže naučiť kohokoľvek. Tým, že sa to ľudia na kurzoch vedia naučiť, dlhodobým tréningom by dokázali rovnaké alebo podobné pobyty v ľade ako on. Treba si však uvedomiť, že Wim trénuje desiatky rokov. Keď bude niekto trénovať desiatky rokov a posúvať svoju zónu komfortu stále ďalej a ďalej, tak tiež by bol pravdepodobne schopný byť hodinu v ľade. Určite to nemôže očakávať niekto, kto príde na jednodňový kurz a bude si myslieť, že môže byť hodiny v ľade. To je nemožné. Tým, že 10-týždňové kurzy WHM metódy obohacujem o prvky taoistickej jogy, ktorá je zameraná na prepojenie tela a mysle, tak koncept kurzov stále vyvíjam dopredu a sú v podstate viac a viac komplexnejšie a omnoho viac zameriavané na udržateľnosť v praxi. Človek nemusí každý deň iba dýchať a cvičiť, berie sa ohľad aj na dlhodobo udržateľnú hladinu výkonu, ktorá nie je závislá iba na dýchaní a červených krvinkách tak ako pri WHM. Učíme sa aj aktívne potláčanie stresu a prácu s mysľou tak, aby stres vznikal minimálne. Pridal som aj ďalšie techniky na výrobu tepla, alebo na schopnosť tvoriť teplo, ktoré vo WIM HOF metóde nie sú. 10-týždňové kurzy sú už sú natoľko obohatené, že keď ľudia tieto kurzy končia, tak už sami seba môžu nazývať superľuďmi, oproti tomu, v akom stave začínali. Sami mi to potvrdzujú pri ukončení kurzov.

Sebaliečiace schopnosti

Proces sebaliečenia je prirodzená schopnosť organizmu regenerovať. Máme ju každý, netreba sa ju učiť, deje sa automaticky. Problém vzniká vtedy, keď ľudia nepočúvajú vlastné telo alebo signály, ktoré im dáva. Jeden z najčastejších problémov, prečo sebaliečenie nefunguje naplno, ale je v podstate čiastočne nefunkčné, je obrovské vyčerpanie, ktoré ľudia v modernej spoločnosti majú.
Kladú sa veľmi vysoké nároky na prácu, na rodinu, na koníčky, športy, na všetko možné aj nemožné a ľudia si vôbec neuvedomujú, na koľko majú vyvážený deň, čo sa týka aktivít a odpočinku. Aktivít majú zvyčajne príliš veľa a keď nestíhajú regenerovať, tak telo deň za dňom vyčerpávajú. Keď sa to deje dlhodobo, niekoľko mesiacov alebo dokonca  rokov, tak telo už nemá zásoby, ktoré by mohlo využívať na regeneráciu, lebo ich všetky spotrebúva na denné prežitie a fungovanie. Potom človek príde na hranicu, keď už ani zásoby nestačia na tieto regeneračné funkcie a začnú sa vo väčšom prejavovať choroby, alebo chronické ochorenia, ako napríklad alergie, pretože organizmus už jednoducho nemá z čoho čerpať.

Aj z tohto dôvodu sa prakticky venujem téme aktivít v rámci 10-týždňových kurzov a teoreticky ju pokrývame aj na 1-dňových kurzoch. Treba si v prvom rade jednoducho uvedomiť, či stíhaš oddychovať, teda regeneruješ. A keď neregeneruješ, tak ti ukážem spôsoby, ako to môžeš ľahko zmeniť.

Ako viem, či regenerujem?

Pod regeneráciou rozumieme proces, pri ktorom má náš organizmus priestor na oddych a obnovu.

Na regeneráciu sa dá pozerať z rôznych pohľadov. Bežne sa nato ľudia pozerajú pocitovo, teda aký majú pocit z danej činnosti. Keď hovoríme o pocitoch, tak z fyziologického hľadiska sa pýtame – ktoré hormóny sú vyplavované do krvi? 

Uvediem príklad. Predstav si, že sa chceš ísť po práci odreagovať do posilňovne a cítiš sa potom veľmi dobre. Automaticky si myslíš, že je to regenerácia, pretože sa cítiš odpočinutý, máš prázdnu hlavu, pociťuješ menej stresu. Tieto pocity môžeme doslova pripísať endorfínom. Z pohľadu fyziológie však tvoje telo neregenerovalo, pretože muselo vydávať energiu, bolo v sympatickej časti nervového systému a táto časť vo svojej extrémnej forme je v podstate inštinkt „bojuj, alebo uteč“ a regenerácia sa deje na opačnom póle – v  parasympatiku, kde je inštinkt „odpočívaj a tráv“. Ak si teda myslíš, že regeneruješ pri zvýšenej dychovej a tepovej frekvencii, tak to nie je celkom možné. Potrebuješ to mať presne opačne, aby si spustil proces regenerácie. Aj počas prechádzky so psom v lese by si si mohol automaticky myslieť, že regeneruješ, lebo si v prírode. Ak však popritom riešiš prácu, rozmýšľaš, čo si ešte neurobil, čo máš urobiť a čo kolegovia neurobili… Stres ťa dá do sympatickej časti nervového systému a nebudeš regenerovať, napriek tomu, že si v lese so psom. Je to jedna z tém, ktoré podrobne rozoberáme na 10-týždňových kurzoch, kde ľuďom doslova ukazujem, že veľa aktivít, pri ktorých si myslia, že odpočívajú, absolútne neodpočívajú. Treba sa nad tým hlbšie zamyslieť a väčšinou sa s tým dá niečo urobiť. Vypracoval som techniky, ktoré vedia aktivity premeniť na pasivity. Ďalšia vec je, že mnoho ľudí vníma viac okolie, namiesto toho, aby vnímali vlastné telo. Na to, aby sme my vedeli tieto procesy zefektívniť a urýchliť, treba mať vytvorený komunikačný kanál medzi vlastným vedomím a telom. Je fyziologicky dokázané, že kam sa sústredíme, tam ide lepšie prekrvenie a vieme urýchliť proces hojenia alebo samoliečenia. Vyvinul som špeciálne techniky na vytvorenie práve takéhoto komunikačného kanálu. Niektorí ľudia si myslia, že predstavy alebo vizualizácie budú fungovať. Niekomu fungujú, niekomu nie. Niekto si myslí, že budú fungovať sugescie a konfirmácie, že si bude ráno opakovať niečo pred zrkadlom. Niekomu to funguje, niekomu nie. Niekto si zas myslí, že uňho bude fungovať kombinácia týchto dvoch alebo hypnóza. Opäť rovnaký prípad – niekomu to funguje, niekomu nie. Preto som sa vždy zaujímal o to, čo majú spoločné tieto techniky, prečo niekomu fungujú a niekomu nie. Keď som pochopil podstatu, vytvoril som jednoduchý systém, ktorý funguje každému a nespolieha sa na to, že možno bude a možno nebude fungovať. Stačí pochopiť princíp, na akom funguje výmena informácií medzi  vedomím a telom, a potom si vieš vlastným vedomím ovplyvňovať a urýchľovať vnútorné regeneračné procesy. Tisíckami hodín skúšania týchto techník na kurzoch sa vytvorilo toľko praktických cvičení, že som z nich vytvoril separátny kurz na regeneráciu a odstránenie stresu. Čoskoro bude jeho premiéra.

A na záver

Praktizovanie Wim Hof metódy by nemalo byť len o ľadových sprchách a prekonávaní rekordov medzi kamarátmi, ale o objavení samého seba. Používať dané techniky iba ako nástroj na dosiahnutie lepšieho stavu bytia. Znamená to byť tým, čím sme, a tým byť inšpiráciou pre iných. Robiť veci, pretože z nich máme radosť a nie iba z dôvodu sebazdokonaľovania. Zvedavosť  kráča ruka v ruke s praxou a vytvára uvedomenie si samého seba. Odtiaľ potom vychádzajú inšpirácie pre konanie. V krátkosti možno povedať, že ak chceme byť „nadľudskými“, hádam to znamená byť v prvom rade viac sebou samým a v tom spočíva cesta. Naša cesta. Ktovie, kam nás povedie alebo čoho budeme schopní. Rozhodujúce je urobiť prvý krok. Práve v tomto pomáham ľuďom – k hlbšiemu spojeniu samých so sebou a k autentickosti. Pozorujem zmeny v myslení ľudí, ich limitujúce presvedčenia sa vytrácajú, ako prichádza nové myslenie podložené ich vlastnými skúsenosťami. Ak si pripravený (a doterajšie čítanie ti už napovedalo), vieš, čo máš urobiť. Všetko začína rozhovorom…

Ak ťa téma zaujala, viac informácií o 10-týždňovom kurze WHM nájdeš TU.