Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia alebo infarkt duše. Poznáte to?

Prežívame veľmi náročnú a najmä nečakanú dobu, ktorá však priniesla aj veľa pozitívnych vecí do našich životov. Tá „predchádzajúca doba“ bola veľmi hektická a okrem množstva príležitostí, ako zlepšiť svoj život a zvýšiť si svoj životný štandard, priniesla aj zvýšené množstvo ľudí, ktorým do života zasiahol syndróm vyhorenia (burn-out syndróm). Písalo sa o ňom už aj v minulosti, dokonca bol prvýkrát popísaný už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, a to vďaka americkému psychoanalytikovi Herbertovi Freudenbergerovi – v časopise Journal of Social Issues.

V súčasnosti existuje hneď niekoľko definícií vyhorenia, avšak všetky sa zhodujú v príčinách vzniku, v rovinách, ktoré sú postihnuté (psychická, fyzická, sociálna), v prejavoch a najmä v dôsledkoch. Vo všeobecnosti ide o stav fyzického, duševného a citového vyčerpania, ktorý je spôsobený dlhodobým zotrvávaním v takých situáciách, ktoré sú z hľadiska emócií extrémne náročné. Často v spojení s nereálnymi alebo neprimeranými očakávaniami, spôsobujúcimi chronický stres.

V počiatočnej fáze a pri  rozvoji burn-out syndrómu zohráva dôležitú úlohu nevyrovnaný pomer stresorov (faktorov, ktoré človeka zaťažujú) a možností ako náročnú situáciu riešiť (salutorov). V prípade, že záťaž vo veľkej miere prevažuje nad možnosťami riešenia, stres sa postupne presúva do nadmernej stresovej situácie (distresu), ktorej dôsledkom môže nastať rozvoj syndrómu vyhorenia.

Ideálnym stavom, do ktorého by sme sa mali v pracovnom a osobnom živote postupne dostať, je teda rovnováha medzi okolnosťami, ktoré na človeka vplývajú a dopadajú a možnosťami, ktoré človeku pomôžu ich pôsobenie zvládnuť.

Na rozvinutí syndrómu vyhorenia sa podieľa:

• dlhodobé zotrvávanie v stresovej situácii a duševné preťažovanie,
• neuspokojovanie potrieb a očakávaní, ktoré prináša sklamanie
• silné emocionálne zaťaženie,
• negatívne vzťahy vo svojom prostredí, a to blízkom aj širšom,
• negatívny vplyv a tlak pracovného prostredia a organizácie práce.

Tieto okolnosti, ktoré ovplyvňujú človeka, je možné rozdeliť na tie, ktoré pôsobia na človeka z  vonkajšieho prostredia a tie, ktoré vystupujú zvnútra osobnosti. K samotnému vyhoreniu potom prichádza najčastejšie kombináciou oboch.

Poďme skúsiť zadefinovať, ako sa syndróm vyhorenia prejavuje a čo sú jeho najčastejšie príčiny.

Najčastejšie príčiny vyhorenia

Ak začneme na emocionálnej úrovni, pozorujeme ťažkú psychickú únavu, až vyčerpanosť, ktorá sa prelína do celkovej nespokojnosti a podráždenosti. Takýto človek stráca záujem, a to nielen o pracovné činnosti, ale aj o činnosti v rámci súkromného života. Strata záujmu prináša znížený pracovný výkon, čo postupne môže viesť až k úzkostným stavom, pocitu bezmocnosti a depresii. Silné vnútorné napätie a zároveň neschopnosť sa uvoľniť prinášajú, okrem iného, aj konflikty s inými osobami, čo môže byť príčinou uzatvárania sa a utiahnutia sa do samoty. Ďalším prejavom je strata schopnosti sústrediť sa, poruchy pamäte v dôsledku tlaku a teda aj stresu, čo privádza k strate sebadôvery a silnej frustrácii zo samého seba. V takýchto okamihoch človek často siaha po návykových látkach, či už ide o psychofarmaká alebo alkohol, pričom môže vzniknúť až psychická závislosť. Agresivita a sklony ubližovať iným, či dehonestácia a ponižovanie druhých sú akoby obranným mechanizmom.

V rámci fyzickej roviny je najsilnejším prejavom predovšetkým celková slabosť svalov, niekedy až kŕče a pokles celkovej fyzickej výkonnosti, dokonca aj sexuálnej. Môžu sa pridružiť ďalšie príznaky, akými sú vysoký tlak krvi, nepravidelnosť srdcového rytmu, ťažkosti s dýchaním – zrýchlené dýchanie a tŕpnutie tváre a končatín. Ďalším nepríjemným prejavom sú problémy so spánkom – ťažké zaspávanie a časté prebúdzanie sa, či dokonca úplná nespavosť. A taktiež tráviace problémy, ako sú nechutenstvo, hnačka alebo zápcha, či úbytok hmotnosti. Toto všetko v konečnom dôsledku môže priniesť fyzickú závislosť na návykových látkach.

Všetky tieto prejavy majú spoločný základ. A týkajú sa najmä skupiny ľudí, na ktorých sú kladené privysoké nároky pri výkone ich profesie – a to nielen zamestnávateľom, ale dokonca aj nimi samými. Týka sa to najmä zamestnaní s vysokou mierou zodpovednosti, a tým pádom aj vážnymi následkami v prípade chyby či zlyhania. Ide o povolania s vysokou mierou nasadenia, kde omyl môže mať až fatálne následky. Do najrizikovejšej skupiny preto patrí zdravotnícky personál (lekári, zdravotné sestry, záchranári), ale aj psychológovia, sociálni pracovníci, policajti, učitelia, právnici či hasiči. Spoločným menovateľom všetkých týchto profesií je práca s ľuďmi.

Avšak rizikovými sú v tomto zmysle vo svojej podstate všetky zamestnania, pretože tlak zamestnávateľa na výkon zamestnanca v nadmernej miere môže časom spôsobiť jeho vyhorenie. Ďalším dôvodom býva aj nedostatočné mzdové ohodnotenie zamestnanca, čo spôsobuje vnútorné napätie a sklamanie, smútok, demotiváciu, či dokonca depresiu. Toto všetko spôsobuje klesajúcu krivku výkonu zamestnanca.

Veľmi rizikovou skupinou sú ľudia, ktorí do svojej práce vkladajú extrémne vysoké nadšenie a často sa stáva, že svojej kariére obetujú aj súkromný život. Do tejto skupiny patria napríklad herci, speváci, novinári alebo reportéri. Zlomom v ich živote býva uvedomenie si, že čím viac obetujú pre svoju prácu, tým viac je od nich žiadané. Toto všetko časom každému prerastá cez hlavu a uvedomí si, že nie je schopný to zvládať, čo však nechce priznať.

Ako sa chrániť a predchádzať syndrómu vyhorenia?

Dôležitá a veľmi účinná je predovšetkým prevencia, ktorá však závisí od každého z nás – do akej miery sme schopní emocionálne zvládať rôzne externé vplyvy. Najľahšou formou u citovo silno založených ľudí je naučiť sa držať si primeraný odstup od iných ľudí, čím sa dajú zminimalizovať prípadné stresujúce vplyvy a faktory. Áno, nie je to jednoduché, ale naučiť sa to dá vďaka primeranej sebadisciplíne.

Veľkou výzvou pre niektorých môže byť naučiť sa povedať „nie“, ak cítime, že je toho na nás veľa.

Ak sme v zamestnaní frustrovaní a strácame motiváciu, je niekedy potrebné urobiť zmenu, a to aj za cenu straty tohto zamestnania, ktorá v konečnom dôsledku môže priniesť veľa pozitív do života. Je však potrebné sa rozhodnúť včas, aby sme predišli možno ešte väčšiemu sklamaniu.
V rámci prevencie je veľmi účinné klásť na seba len také nároky, ktoré sme reálne schopní zvládnuť a nehnať sa za úspechom za každú cenu. Veľkou výzvou pre niektorých môže byť naučiť sa povedať „nie“, ak cítime, že je toho na nás veľa. Je dobré sa vedieť správne motivovať, ale na druhej strane naučiť sa zvládnuť aj prípadný neúspech. Ďalším pozitívnym bodom v rámci prevencie je uprednostňovať skôr tímovú prácu, než samostatne a s vysokým egom. Dôležité je aj pestovať dobré medziľudské vzťahy a tráviť čo najviac času s ľuďmi, ktorí sú nám blízki. A, čo je najdôležitejšie(!), nezabúdať na relax – každý svojou obľúbenou formou, dovolenka, načerpanie nových síl.

Pozorujete sa na sebe príznaky syndrómu vyhorenia? Čo s tým?

Existujú dva spôsoby riešenia, a to buď zvládnuť tento problém sami, bez cudzej pomoci. Napríklad sa skúsiť motivovať, možno zmeniť zamestnanie, ak nám neprináša očakávané potešenie. Nie je to ľahké rozhodnutie, avšak nepochybne rozumnejšie, než dopustiť, aby sa z nás stala „troska“. Pomôcť dokážu aj stretnutia s blízkymi osobami či priateľmi, ale predovšetkým relax, ktorý má najblahodarnejšie účinky na vyčerpaný organizmus. Toto všetko pomáha v tých ľahších prípadoch.

Druhá možnosť je nechať si pomôcť. Najlepšie niekým, kto s tým má už bohaté skúsenosti. Nie je nič horšie ako byť pre niekoho pokusným králikom. Existujú však aj iné formy odbornej pomoci – ucelené a „na mieru ušité“ programy, ktoré účinne pomáhajú zvládnuť tento syndróm, „dobíjajú batérie“ a reštartujú váš život.

BASE system – účinný program na životný reštart

Behom niekoľko rokov vznikol BASE system (Burnout And Stress Elimination system). Je to ucelený systém zameraný na vrátenie človeka zo stavu vyhorenia do normálu. Vo vyšších stupňoch dokonca lepšie ako normálu. Do stavu žitia, keď človek prežíva spontánnu radosť zo života, je plný vitality, inšpirácie a žije v prítomnosti. Čiže úplný opak vyhorenia a všetkých jeho prejavov.

Dostať sa z vyhorenia nie je iba psychlogická záležitosť. Práve naopak. Psychické problémy sa zväčša prejavia až pri veľkom fyzickom vyčerpaní, preto systém kladie veľký dôraz na regeneráciu a postupnú zmenu návykov, ktoré nás k vyhoreniu viedli. Či už to boli zlé pracovné, alebo osobné návyky. Keď už máme viac sily a nemíňame si ju zlým životným a pracovným štýlom, je vhodná príležitosť naučiť sa efektívne sústrediť. Aby sme vedeli prácu vykonať rýchlejšie a efektívnejšie a šetrili si svoje “baterky”. Ako získavame späť svoju silu, máme dosť energie riešiť aj psychologickú stránku vyhorenia a postaviť sa svojim problémom. Následne sa naučíme ako nemyslieť. Je to jednoduchá vlastnosť, ktorú budeme postupne prenášať zo stavu meditácie do reálneho života. Na čo by nám predsa bolo iba 10 minút nemyslenia denne, keď stresujeme niekedy aj 12 hodín?! Ak nemyslieť, tak potom je dobré to vedieť aj na niekoľko desiatok minút, alebo aj celých hodín. Smerujeme k tomu, že sa naučíme používať myslenie iba vtedy, keď ho potrebujeme, napríklad pri práci. A keď chceme relaxovať, tak nemyslíme. Aké jednoduché, že? A keď nemyslíme, nestresujeme. A to je to dôležité. Nie je stres, nie je vyhorenie. A môžme regenerovať.

Ak je záujem sa s vyhorením popasovať samostatne, pravidelne organizujeme celodenné kurzy BASE, kde sa dozviete všetky informácie ako na to. Len musíte mať silu si naučené veci sami doma postupne uplatniť a trénovať. To býva u vyhorených ľudí najväčší problém, ktorý si často vôbec ani nechcú priznať.

Preto ako najvhodnejšiu formu považujeme šesťtýždňové kurzy, ktoré sa postupne týždeň čo týždeň zaoberajú jednotlivými témami. Po každom zo stretnutí (konzultácii) máte sedem dní na uplatnenie zmien a prax cvičení. Zároveň aj kontrola a podpora skupiny vám naleje silu, ktorej na začiatku asi mať veľa nebudete.

Ak vás táto problematika trápi alebo zaujíma, prihláste sa do našej skupiny na facebooku – BASE systém – proti stresu a vyhoreniu.

Najhoršie je nahovárať si, že sa nič nedeje alebo, že mne sa to stať nemôže…