7 praxou overených tipov ako bezpečne držať čistiaci pôst a predĺžiť si život

Pôstom k zdraviu?

Nie je tajomstvom, že rastie počet rozličných chronických chorôb, alergických a civilizačných ochorení a s tým aj spotreba liekov. Aj z toho dôvodu sa zvýšil u ľudí záujem o rôzne prírodné, alternatívne metódy revitalizácie tela a duše.

Jednou z nich je aj liečebné hladovanie alebo pôst. Pod pôstom rozumieme obdobie, počas ktorého sa človek zriekne stravy, pričom takéto hladovanie môže mať rôzne podoby a dĺžku trvania.

Okrem absolútneho pôstu na vode (bez akéhokoľvek príjmu potravy) je momentálne populárne prerušované hladovanie (intermittent fasting).

Chcete sa dozvedieť ako posilniť svoju odolnosť voči stresu a chorobám? Chcete predchádzať sezónnym ochoreniam? Prihláste sa na bezplatný webinár >>

Prerušované hladovanie (Intermittent fasting)

Prerušované hladovanie alebo pôst je typ stravovania, pri ktorom sa striedajú periódy hladovania s periódami jedenia.

Nezameriava sa na to, ktoré potraviny môžete a nemôžete jesť, ale skôr na čas, kedy jesť. Zvyčajné metódy prerušovaného hladovania zahŕňajú 16 hodín hladovania denne, prípadne 24 hodín – dvakrát do týždňa.

Ľudia ho využívajú na chudnutie, zlepšenie zdravotného stavu či zjednodušenie životného štýlu tým, že sa nemusia tak často starať o príjem potravy.

Benefity a riziká

Benefity a riziká pôstu závisia od jeho dĺžky, pravidelnosti a zdravotného stavu človeka.

Pri správnom praktizovaní pôstu sa telo zbavuje škodlivých látok nahromadených v tele a zvyšuje sa schopnosť našich vlastných detoxikačných mechanizmov. Pôst priaznivo ovplyvňuje  regeneráciu génov a buniek a potláča chronické zápaly.

Pôsobí tiež preventívne, znižuje riziko infarktu či mozgovej porážky srdca, znižuje riziko vzniku častých druhov rakoviny a iných ochorení. Okrem ozdravných účinkov je zaznamenané aj zlepšenie mentálnej výkonnosti, konkrétne zvýšenie koncentrácie a zníženie únavy.

Riziká sú spájané najmä s nedôslednou prípravou na pôst a spôsobom, akým sa človek vráti k pôvodnej strave. Napríklad, keď niekto skonzumuje hneď po pôste veľké množstvo ťažko stráviteľného jedla. Komplikácie môžu nastať u ľudí s určitými zdravotnými problémami, preto je potrebné sa informovať u lekára a v odbornej literatúre, ako by pôst mohol pôsobiť na konkrétny problém.

Ako uvádza MUDr. Vilma Partyková vo svojej knihe „Hladovění pro zdraví“:

Pravidelné dobrovoľné zrieknutie sa stravy raz za týždeň na dobu od večera jedného dňa do večera ďalšieho dňa – inak povedané 24-hodinový pôst, nielenže nikoho nezničí, ale má výrazný očistný efekt. Človek sa pri tomto procese zbaví niektorých zásob tuku a cukru a vylúči množstvo škodlivín – nestráviteľných, neužitočných alebo jedovatých zbytkov a usadenín v kĺboch, cievach a tkanivách prijatých stravou či liekmi.

Rovnako však upozorňuje, že liečebné hladovanie bez lekárskeho dozoru, ktoré trvá viac než 3 dni, sa rozhodne neodporúča.

Z histórie pôstov

Pôst nie je novodobým trendom. Už staroveké národy ho považovali za prostriedok očisty tela a ducha. Praktizoval sa pre jeho ozdravné a spirituálne účinky a mnohí myslitelia ho využívali na zvýšenie rozumovej a fyzickej produktivity.

Napríklad Pythagoras systematicky hladoval 40 dní pred skúškami a to isté vyžadoval od svojich žiakov. Grécki filozofi Sokrates a Platón pravidelne hladovali raz za tri mesiace, niekoľko dní, s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň rozumového poznania.

„Otec medicíny“ a mudrc z antického Grécka Hippokrates zase liečil ochorenia diétou. Tvrdil, že strava musí byť našim liekom. Predtým, než podal pacientovi liek, odporúčal vyhnať z organizmu všetko nadbytočné, čo telo nepotrebuje, a vykonávať to tak dlho, pokiaľ sa neobnovia všetky funkcie. V dobe kritického vrcholu choroby predpisoval zásadne pôst.

Výskumy a veda

Hladovanie, ako liečebný prostriedok, malo počas histórie ľudstva svojich priaznivcov aj odporcov, a to platí aj v súčasnosti. Bolo považované za všeliek, no rovnako ho mnohí popierali a popierajú.

Ozdravujúce účinky pôstov sú naďalej predmetom diskusií a práve využitie hladovania ako liečebnej metódy je dlhodobo predmetom skúmania.

Na jednej strane sú lekári a iní odborníci, ktorí pôst odporúčajú, pričom sa odvolávajú na vlastné skúsenosti a výsledky dlhodobých štúdií. V rôznych krajinách sa dnes dokonca objavujú kliniky a sanatóriá, na ktorých sa realizuje terapia liečebným hladovaním.

Na druhej strane prevláda skepticizmus a táto téma je tabu.

Ak sa pre pôst rozhodnete a chcete využiť jeho benefity, podstatou by mala byť systematická príprava, pravidelnosť a zmyslom uvedomelé využitie energie, ktorá je inak spotrebovaná na trávenie.

Na inšpiráciu pridávam pár mojich praxou overených tipov ako bezpečne hladovať. Prečítajte si tiež o mojich skúsenostiach s pôstom.

7 tipov na bezpečný pôst

1. Uistite sa lekárskym vyšetrením, že nemáte zdravotné problémy, ktoré by vám mohli spôsobiť ďalšie komplikácie.
   
2. Zbytočne bezhlavo neexperimentujte – na pôst sa dôsledne pripravte. Preštudujete si informácie z odbornej literatúry, aby ste dopredu vedeli, čo sa v tele pri hladovaní odohráva a poznali možné komplikácie. Okrem lekára alebo iného špecialistu je dobré poradiť sa s niekým, kto pôst praktizuje. Z praktického hľadiska je ďalej dôležité postupne prechádzať na ľahšiu stravu, bohatú na ovocie a zeleninu.
   
3. Ak chcete skúsiť viacdenný alebo týždňový pôst, začnite trénovať postupnými jedno až dvojdňovými pôstami.
   
4. Na pôst si vyberte dni, ktoré sú pre vás psychicky a fyzicky menej náročné.
   
5. Počúvajte svoje telo – každý organizmus reaguje inak na podnety, ktoré pôst vyvolá, a preto je dôležité prispôsobiť sa svojim vlastným potrebám. Pre niekoho môže byť problém už poldenný pôst, iný človek zvláda bez väčších ťažkostí aj dva, tri dni.
   
6. Dávajte si pozor na rady z internetu, kde sa nachádza veľké množstvo neucelených informácií vytrhnutých z kontextu. Často sa stáva, že dostanete tipy od ľudí, ktorí majú len teoretické poznatky bez skúseností alebo, naopak – dostanete radu len na základe osobnej skúsenosti človeka bez prihliadnutia na rozdielnosti medzi vami.
   
7. Nezabúdajte, že návrat k strave je rovnako dôležitý ako proces prípravy na pôst. Jedlo pridávajte do svojho jedálnička postupne, začnite s ľahko stráviteľným jedlom alebo šťavami. Nesprávne prevedenie prechodu z pôstu na normálnu stravu môže v lepšom prípade zmariť jeho účinok, v tom horšom spôsobiť zdravotné komplikácie.